Zamyslenie Petra Gombitu
Košice budú krásne, plné života aj histórie, moderných budov a najmä budú mestom, kde má každý svoj domov, prácu, rodinu a priateľov. Úprimne si to želám a verím, že to tak bude.
Košice sú úžasným mestom. Priznávam sa, že som sa do nich zamiloval.
Nenarodil som sa tu, no v Košiciach som študoval a práca ma sem opäť priviedla – a už som tu ostal. A stále som zamilovaný.
Žijú tu skvelí ľudia – talentovaní, pracovití, no zároveň uvoľnení, ktorí sa vedia tešiť zo života. Vidím to každý deň, ako sa stretávajú, rozprávajú, trávia spolu čas. A to je nesmierne dôležité. Rovnako dôležité je však aj to, aby mal každý svoj domov. Bývanie je základné právo – nemalo by byť len pre tých, ktorí mali šťastie alebo si ho môžu dovoliť. Tak ako máme všetci prístup k vzduchu, vode či slnku, aj dôstojné bývanie by malo byť dostupné pre každého. Bez neho človek len ťažko rieši prácu či budúcnosť svojich detí. Aj minulosť nám ukazuje, že existujú riešenia – napríklad dostupné nájomné bývanie, ktoré môže byť opäť cestou vpred.
Zároveň by sme sa mali vedieť tešiť z toho, čo už máme. Nezameriavať sa len na to, čo chýba, ale aj na to, čo sa podarilo. Mesto sa nebuduje za mesiac – každá generácia pridáva svoju časť a ďalšia ju dokončí. Tak ako keď niekto zasadí strom pre svoje deti a vnúčatá.
Košice vnímam aj ako mesto solidarity, spolupatričnosti a pomoci. Ľudia tu majú otvorené srdcia a vedia pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Vo svojej práci vidím, ako takáto pomoc mení životy – prináša pokoj, uzdravenie a nové začiatky.
Prajem si, aby Košice boli aj naďalej mestom, kde sa ľudia cítia dobre, kam sa radi vracajú a kde chcú zostať žiť. Nech sa tu mladí rozhodnú budovať svoju budúcnosť a vychovávať ďalšie generácie. Nech sú Košice miestom radosti, pokoja a nádeje pre všetkých.
Otec Peter Gombita
Oáza – nádej pre nový život